Vzduchotechnické rekuperačné jednotky
Touto teoretickou časťou Vám chceme priblížiť princíp vetrania a úpravy vnútornej klímy rodinných domov a podobných priestorov, s porovnaním výhod a nevýhod rozdielnych prístupov k tejto problematike, spôsobom zrozumiteľným i pre neodborníka v tejto oblasti.
Pri výstavbe nových rodinných domov, obytných a výrobných priestorov a pri rekonštrukcii starších objektov sa nové moderné technológie a materiály zameriavajú hlavne na zníženie strát tepla a zvýšenie komfortu užívania priestoru a to hlavne odbúraním hluku a prachu z vonkajšieho prostredia ( napr. použitím kvalitných izolačných materiálov, tesných EUR okien a pod.) V praxi to však znamená, že chránením týchto objektov pred tepelnými stratami sa zároveň zabraňuje prúdeniu čerstvého vzduchu a takto vybudované objekty sa stávajú prakticky „vzduchotesnými“. Vydýchaný a stagnujúci vlhký vzduch môže viesť pri zvýšenej koncentrácii prachových a alergických častíc ( napr. roztočov) k zhoršovaniu zdravia ľudí a taktiež ku škodám na vnútornom vybavení a konštrukciách budovy.
Z týchto dôvodov je potrebné zabezpečiť v obývaných priestoroch výmenu vzduchu. Jedným z riešení tohto problému je zaužívané „dokonalé vetranie“ cez otvorené okná a dvere, čo však so sebou prináša stratu pohodlia prievanom a zvýšenie nákladov na opätovné vykúrenie priestoru, nehovoriac o hluku a prachu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou takéhoto spôsobu výmeny vzduchu.
My Vám však ponúkame kvalitnejšie a hospodárnejšie riešenie a to vetraním vzduchotechnickými rekuperačnými jednotkami so spätným získavaním tepla.
Tieto typy vzduchotechnických jednotiek sú vyrábané vo výrobných závodoch v Nórsku, Švédsku a Kanade, kde majú obyvatelia týchto štátov a majitelia rodinných domov s takýmto spôsobom úpravy vnútornej klímy budov už dlhoročné skúsenosti. Šírka ponuky umožňuje výber rôznych konštrukcií jednotiek podľa umiestnenia a montáže a zároveň i rôznych veľkostí jednotiek podľa veľkosti vetraného priestoru.
Zjednodušene možno princíp vetrania týmito jednotkami popísať nasledovne : Jednotka umiestnená v podkroví, pivnici, či garáži zabezpečí pomocou prívodného a odvodného ventilátora výmenu hygienicky nevyhnutného množstva vzduchu vo vetraných priestoroch cez jednoduchý potrubný systém. Znehodnotený vzduch je odsávaný z priestorov s tvorbou najväčšieho množstva tepla a vlhkosti ( kúpeľňa, toaleta, kuchyňa ) a čerstvý vzduch je privádzaný do priestorov bežne obývaných ( obývacia miestnosť, spáľňa, detská izba ) . Tento je zároveň filtrovaný vysoko účinným filtrom na vstupe do jednotky. Čerstvý nasávaný avšak v zimnom období studený vzduch je „ohrievaný“ v doskovom výmenníku – rekuperátore, vzduchom znehodnoteným odsávaným, avšak teplým. Toto sa samozrejme deje bez zmiešania už spomenutých vzduchových prúdov a bez akejkoľvek energetickej náročnosti ( spotreba ventilátorov je zanedbateľná ) – týmto spôsobom teda spätne získavame energiu už raz vloženú do vykurovania priestorov pomocou jestvujúceho vykurovacieho systému, a ktorú by sme v prípade vetrania cez otvorené okná navyše stratili. Pred vstupom čerstvého vzduchu do vetraných priestorov je tento dohrievaný vstavaným elektrickým ohrievačom na požadovanú teplotu. Tento je jedinou energeticky uvažovateľnou časťou jednotky. Avšak pri dostatočnej účinnosti doskového rekuperátora (cca 55-70%) a relatívne nízkom počte dní, resp. hlavne nocí s extrémne nízkymi teplotami v našej stredoeurópskej oblasti ( december – marec ), je i elektrické dohrievanie prívodného vzduchu a teda v globále i prevádzkovanie takéhoto vzduchotechnického systému cenovo akceptovateľné.
Na porovnanie by bolo možné uviesť výhody a nevýhody klimatizovania –chladenia rodinných domov. Tento systém úpravy vnútornej klímy rodinných domov je u laickej verejnosti viac známy, ako už spomenutá výmena vzduchu rekuperačnými jednotkami. Základným rozdielom však je, že väčšina systémov využívaných pre vychladenie vnútorného priestoru rodinného domu vzduch „iba“ chladí, avšak „nevymieňa za čerstvý“. Otázna je i hospodárnosť využitia týchto zariadení s nie malou energetickou náročnosťou pri počte cca 20 sezónnych tropických dní nad +300C do roka, v našej stredoeurópskej oblasti. Jedine zariadenie pracujúce ako tepelné čerpadlo by mohlo pracovať po väčšinu roka. Avšak kým vstupné náklady bežného, tzv. split systému pre chladenie v rodinnom dome sú cca 2x vyššie ako pri rekuperačnej vzduchotechnickej jednotke, pri type s tepelným čerpadlom to môže byť ešte viac. Tieto zariadenia tak isto nepredstavujú žiadnu výhodu v zmysle nastúpeného celosvetového trendu šetrenia energií.
Použitie vzduchotechnických rekuperačných jednotiek na výmenu vzduchu v rodinných domoch možno charakterizovať ako zvýšenie komfortu bývania. Predovšetkým v zmysle ochrany zdravia ľudí a to odbúraním hluku, znížením koncentrácie prachu a škodlivín v ovzduší obývaného priestoru, s využitím moderných technických spôsobov znižovania spotreby energií.